Neznášam, keď ľudia meškajú. Mám pocit, že ma nerešpektujú, že som im ľahostajná….

Tieto slová a hnev ma sprevádzali vždy, keď niekto meškal. Až do momentu, kým som sa nestretla s vysvetlením časového optimizmu. Je to už možno 10 rokov dozadu a ani si nepamätam, kde som to čítala.
Bolo to však oslobodzujúce.

Pochopila som, že niektorí ľudia zjednodušene, sú časový optimisti a niektorí časový realisti. Ja patrím do kategórie, byť všade načas.

Začalo ma to viacej zaujímať.
Rozdiel medzi týmito ľuďmi je ten, že časový optimista inak vníma a pracuje s časom. V podstate chce prísť načas, len keď mu vyvstane 10 voľných minút vyplní ich niečím, čo si myslí, že stihne… a samozrejme nestihne ani jedno.

Nie nechcem ich ospravedlňovať.
Mám však väčšie pochopenie pre meškajúcich ľudí a prestala som to brať osobne. Som pripravená čas, ktorý získam, keď niekto mešká, využiť vo svoj prospech:
– napr. pozorujem ľudí okolo
– takmer vždy mám zo sebou knihu, buď v nejakom zariadení alebo fyzicky
– alebo len tak si užívam získaný čas

Aj časový optimista vie prísť na čas, len ho to stojí oveľa viac úsilia, ako časového realistu.

Táto užitočná informácia mne a mojim klientom pomáha:
– nebrať si osobne, keď niekto mešká
– chápať, že sme iní a inak fungujeme
– byť zvedavá a pýtať sa, ako to ľudia majú s časom a lepšie ich chápať

Stále sa mi stane, že sa nahnevám, sú to však občasné príležitosti a je ich veľmi málo. Mám v tom dobrých trénerov okolo seba. Moji najbližší sú totiž časový optimisti 😊