Každú nedeľu chodím k rodičom na obed, nemám to rád/a. Väčšinou sa pohádame a moja nedeľa je pokazená. V podstate mám z toho kontinuálny stres. Nemám na výber, veď sú to moji rodičia, musím tam chodiť.
Alebo
Voláme si s mamou aj 4 krát do týždňa, ja veľmi ani nechcem, lebo v každom telefonáte som poučovaná a vychovávaná, aj keď mám už 35. Nemôžem to nezdvihnúť vlastnej mame..
Alebo….
Vzťahy rodičia a dospelé deti sú často komplikované. Podliehajú mnohým vrstvám:
– Presvedčenia, ktoré si prinesieme z rodiny
– Spoločenské stereotypy
– Tlaky z okolia
„Prestať“ byť rodičom svojmu dospelému dieťaťu a byť mu/jej partnerom nás nikto neučí. Zvyčajne uviazneme v slučke JA ako rodič mám na veci patent lebo som starší/a (skryto povedané múdrejší/a), viem ako sa veci robia veď mám veľa skúsenosti a tak sa snažíme vychovávať aj svoje dospelé deti.
Je mnohokrát ťažké dať im dôveru, že si poradia, že ak padnú, tak sa postavia (tak, ako keď sa učili chodiť), že sa poučia, že sa narodili do inej doby a možno jej rozumejú viacej, že majú inú múdrosť v sebe.
Sama som mama dospelej dcéry, na ktorú som veľmi hrdá, veľa sa od nej učím lebo je úžasné počúvať a vidieť, ako inak v mnohých veciach rozmýšľa, otvára mi to obzory a inšpiruje ma to.
Napriek tomu občas vkĺznem do role mama a vypadne zo mňa „múdra“ rada alebo výchovná poznámka.
Ak ste v roli dospelého rodiča alebo dospelého dieťaťa odporúčam vypočuť si podkást Ľudskosť, epizódu 72., kde terapeutka Mária Kubišová hovorí o prílišnom prepletení dospelých detí a rodičov
Stojí za to! Trvá hodinu a je to dobrá časová investícia
