Ty len tak mrháš časom. Oddychuješ?. Veď si ešte dnes poriadne nič neurobila. Treba ísť mimo komfortnú zónu, potom budeš mať to po čom túžiš.
Mantra dnešnej doby. Všetci máme ísť mimo komfortnú zónu a byť tam čo najviac, inak nie sme dosť…
Často ku mne ľudia prichádzajú s pocitom viny, nedostatočnosti, lebo už nevládzu byť mimo komfortnú zónu. Tak veľmi by chceli naplniť ilúziu nastavenú sociálnymi sieťami, okolím, seba -rozvojovými knihami, odporúčaniami rôznych múdrych ľudí, až nakoniec vyhoria, dostanú sa do zúfalého stavu. Neustoja tlak, ktorý sa na nich odvšadiaľ valí. Tlak dokonalosti a potom ilúzie úspechu v želanej podobe.
V našom živote sú dôležité oba stavy, aj komfortná zóna a aj byť mimo nej. V komfortnej zóne regenerujeme, relaxujeme, naberáme energiu, aby sme mohli vybehnúť mimo komfortnú zónu a tam opäť kúsok podrásť, lebo tam rastieme.
Problém je pomer. Ak tlačíme na pílu bez údržby, tak sa časom vyštrbí a až zlomí.
Často ľudia odo mňa počujú, aby aj seba – rozvojové knižky, videá a podcasty brali vo svojej realite a nepodliehali tomu, že ich majú splniť do bodky.
Máme kopu úspešných príbehov okolo seba, kde ľudia vyšli zo svojej komfortnej zóny a stali sa úspešnými a bohatými.
Problém týchto príbehov je, že vidíme iba výsledok. Nevidíme celý proces a ak ho vidíme, tak sa nám zmení z mnohých rokov postupného budovania (pádov a úspechov) na iluzórny krátky a intenzívny časový okamih. Začneme mať pocit, že keď budeme na seba tlačiť, tak tam budeme skôr/ hneď a zázrakom preskočíme čas, ktorý by nám pomohol dostať sa tam v dobrom stave a udržateľne.
Som za to, aby sme vychádzali mimo komfortnú zónu. Je to niečo, čo potrebujeme, tam rastieme. Je to ľudská potreba rásť. Dôležité je násť ten zdravý pomer:
Spýtajte sa sami seba, koľko času potrebujem byť v komforte, aby som potom mohol/ la zatlačiť na pílu. Kde to má zmysel, kde ma to najviac posunie?
