Pre tých, ktorý radšej počúvajú, článok prehovorený do audio nahrávky:

 

Pre všetkých z nás je viac ako dôležité niekam patriť – či už to nazvem klan, tlupa alebo pracovný kolektív či komunita. Historicky pre nás táto potreba znamenala nielen isté bezpečie a zázemie, ale najmä prežitie ako také. Rozhodnutie opustiť svoj vlastný klan je preto proces, ktorý je málokedy jednoduchý a jeho realizácia vie byť sprevádzaná množstvom protikladných pocitov. Na jednej strane úľava a vzrušenie, na strane druhej strach a s tým spojená aj riadna dávka neistoty v seba samého. Taký správny recept na emočnú hojdačku! A to aj vtedy, keď niekde hlboko vnútri vieme, že naše rozhodnutie je správne. Evolúcia skrátka nepustí.

Aj dnes sú okolo nás klany, do ktorých patríme, a v ktorých dennodenne fungujeme. Rodina, práca, priatelia. Ťažko sa nám preto robí rozhodnutie niektorý z týchto klanov opustiť či zmeniť. Čelili by sme tak svojej vlastnej malej “smrti”.

Niečo také sa práve deje mne – po piatich rokoch som sa rozhodla bezpečie jedného klanu, toho pracovného, opustiť. Od júna sa idem naplno venovať budovaniu môjho vlastného klanu – www.theintuition.sk

Aj napriek tomu, že presne viem, čo sa so mnou deje, evolúcia nepustí a tá prehistorická časť ku mne rozpráva. No vďaka tomu, že som hlboko presvedčená, že som urobila správne rozhodnutie a vďaka všetkým technikám viem, ako sa s ňou dohodnúť. Je to však proces, ktorý je náročný a vyhadzuje ma z mojej komfortnej zóny. No najrýchlejšie sa učíme a rastieme, len vtedy.

Ak si v situácii, že hlboko vnútri cítiš, že máš opustiť klan a máš obavy to urobiť, je to v poriadku. Ak si urobil takéto rozhodnutie a húpe to s tebou ako na hojdačke, je to v poriadku. Je v poriadku cítiť neistotu a pochybnosť.

Možno tvoje pochybnosti vyzerajú podobne, ako tie moje:

Čo ak moje vedomosti nestačia?

Čo ak je to hlúposť?

Nie som už na niečo také stará?

Čo ak si už žiadnu ďalšiu prácu (pokojne dosaďte aj partnera) nenájdem?

Veď ja vlastne nič neviem!

… a podobne, každý máme tie svoje. Tieto pochybnosti môžu byť veľmi paralyzujúce a bránia nám vidieť príležitosti. To neznáme, tá neistota z budúcnosti a obava, že nenájdeme svoj nový klan – to je to, z čoho máme strach.

Zmenu potrebujeme, lebo nám niečo v existujúcom klane nevyhovuje. Urobili sme všetko v našich silách, aby sme tam zotrvali. Prišla však chvíľa, keď treba ísť. Možno sa naše potreby zmenili, možno sa zmenili naše hodnoty, ktoré už nereflektujú tie v klane. Možno nám to dáva iný zmysel a možno sme vyrástli a potrebujeme zmenu. Dôvodom môže byť čokoľvek.

Nikdy nevieme, čo bude a preto jediné, čo môžeme urobiť, je dôverovať sebe, že si poradíme – tak, ako mnohokrát v minulosti.

Vďaka technikám, ktoré učím mojich klientov a praktizujem ich aj sama na sebe, viem byť so svojou prehistorickou časťou viac menej v rovnováhe. Sú dni, keď sa hojdáme, v priemere je to však rovnováha, za ktorú som vďačná.

Som tiež hlboko vďačná klanu leadincenter.sk, menovite Eve Štefánkovej, Bibiane Kopcovej, Miriam Filipovej, Milošovi Bátovskému za všetko bohatstvo, ktoré som od nich dostala. Za čas, ktorý sme spolu strávili a za všetko, čo sme spolu dokázali.

Moja nová cesta však začína, idem budovať svoj vlastný klan 😊